Priemysel a výzvy konkurencieschopnosti

sep 25, 2014 by admin    No Comments    Posted under: Ekonomika

Brazílsky priemysel stráca svoju konkurencieschopnosť už na začiatku. Ešte vo fáze výstavby, investor, ktorý sa rozhodne postaviť továreň na území Brazílie minie až o 8,75 % viac v porovnaní s inými štátmi. Keď príde čas výroby, problémy sa ešte znásobia, zväčší sa byrokracia a zvýšia sa tiež náklady spojené s prevádzkou. Ak chcete výrobok vyvážať, musíte prekonať 17 rôznych colných postupov a zlú infraštruktúru aby výrobok mohol vstúpiť, resp. sa dostať na medzinárodný trh. Nakoniec, výsledkom tejto perverznej rovnice je výrobok, ktorý je o 33,7 % drahší než porovnateľný výrobok vyrobený v krajinách hlavných partnerov.

Pri tomto tempe, národný priemysel stále viac zaostáva. Začiatkom septembra, Brazília opäť stratila jednu pozíciu v rebríčku konkurencieschopnosti podľa svetového ekonomického fóra. V roku 2012, krajina zaujímala 48 miesto, pričom klesla na 56 v roku 2013 a v roku 2014 zaujala 57 miesto, čím sa brazílska ekonomika posunula za štáty, ako je Čile, Panama, Kostarika a Barbados.

Zoznam problémov, ktoré bránia národnej konkurencieschopnosti je rozsiahly. Zahŕňajú nedostatočnú infraštruktúru, nízku produktivitu, vysoké daňové zaťaženie, nedostatok pracovnej sily a zastaranú technologickú základňu. Ďalej nasledujú vysoké úrokové sadzby a zhodnotená mena. Tomuto všetkému sa hovorí „náklady Brazílie“, ktoré potláčajú konkurencieschopnosť podnikov.

Odraz týchto prekážok je evidentný v eskalácii obchodného schodku výrobných odvetví, ktorý v minulom roku dosiahol 59,7 miliárd dolárov, pričom až do roku 2007, obchodná bilancia vykazovala prebytok vo výške 18,7 miliárd dolárov. „Za posledných 25 rokov, Brazília stratila intenzitu svojho priemyslu, ktorý sa orientuje stále viac dovnútra, resp. na domáci trh, bez toho, aby bol vystavený tlakom z vonku“ skonštatoval bývalý tajomník hospodárskej politiky ministerstva financií, Julio Sérgio Gomes de Almeida.

Saldo obchodnej bilancie sa zhoršilo najmä po medzinárodnej ekonomickej kríze v roku 2008. Vzhľadom na recesiu svetového hospodárstva a z toho vyplývajúcu nižšiu úroveň spotreby, vznikol nadbytok výrobkov na trhu. Na druhej strane, expanzia v rozvíjajúcich sa krajinách, ako Brazília, spôsobila, že ju „zaplavili“ dovážané výrobky. Vzhľadom na túto situáciu, „priemysel je najviac vystavený asymetrii medzi domácim trhom a konkurenciou. Sme vystavení tlakom doma i v zahraničí.“ Poznamenal výkonný riaditeľ Brazílskej asociácie textilného a odevného priemyslu (Abit), Fernando Pimentel.

Situácia sa zhoršila aj preto, že reál (brazílska mena) sa zhodnotil voči menám hlavných obchodných partnerov. U drahších výrobkov, brazílsky priemysel stratil miesto v zahraničí aj doma. „Nie je funkciou výmenného kurzu kompenzovať zaostávanie nákladov v iných segmentoch. Ale zakaždým, keď sa reál zhodnotí vývozná cena sa zvýši a dovoz zlacní“, hovorí José Augusto de Castro, prezident Asociácie zahraničného obchodu Brazílie (AEB).

Klasický príklad toho, ako je krajina drahá je zvýšenie cestovania Brazílčanov za účelom nakupovania v zahraničí. Obľúbenou destináciou sú nákupné centrá v Spojených štátoch. Ročne prinášajú turisti  zo zahraničia viac ako 50 tisíc ton oblečenia vo svojich kufroch. Dnes, hovorí Pimentel, rovnaký kus v Brazílii stojí o 30 percent viac ako v zahraničí. Zhodnotenie brazílskej meny tiež vytvorilo nesúlad medzi cenami brazílskej obuvi a dovážanej.

„Drvivá väčšina vstupov je národná a bola zaplatené v tvrdej mene. To všetko spôsobilo ťažkosti pri tvorbe konkurenčných cien na medzinárodnom trhu, resp. schopnosti konkurovať s krajinami výrobcov, najmä Ázijskými,“ povedal Hector Klein, prezident Brazílskej asociácie obuvníckeho priemyslu. Problém je zjavný najmä v konkurencii s čínskymi výrobkami. V júli tohto roka priemerná cena páru obuvi vyrobenej v Brazílii bola 8,47 USD, zatiaľ čo cena obuvi vyrobenej v Číne sa pohybovala v rozmedzí od 5 do 6 USD.

Vzhľadom na tento veľký rozdiel Brazília stratila svoje miesto v Spojených štátoch, ktoré predstavujú najväčšiu ekonomiku na svete. V roku 1993, v najlepšom roku pre americký vývoz, podiel dovoz brazílskych výrobkov predstavoval 13 % a čínskych 7 %. Dnes, podiel výrobkov z Ázie predstavuje 80 % dovozov USA.

Situácia je ešte zdrvujúcejšia v sektore výroby strojov a zariadení, kde dodatočné náklady na výrobu v Brazílii sú o 37 % vyššie v porovnaní s výrobou v Nemecku a v Spojených štátoch. Okrem vstupných nákladov, výrobu predražujú ďalšie faktory ako sú vysoké úrokové sadzby, nenávratné dane a logistika. 

Vzhľadom na tento rozdiel v cenách, boli ovplyvnený lacnými dovozmi nielen podnikatelia v sektore kapitálového tovaru, ale aj výrobcovia surovín. V oceliarskom sektore, nepriame dovozy sa zvýšili o 73,6 % v rokoch 2008 až 2013. V minulom roku, výroba v sektore klesla o 1 percento a potom si udržiavala rovnaké tempo až do júla. „Nemôžete mať silnú ekonomiku so slabým priemyslom. Musí tam existovať korekcia asymetrie nákladov v porovnaní s konkurentmi“, hovorí prezident Brazílskeho inštitútu ocele, Marco Polo Mello Lopes.

Na základe vyjadrenia sa p. Carlosa Bragu, profesora medzinárodnej hospodárskej politiky z Medzinárodného inštitútu pre rozvoj manažmentu (IMD), priemysel má dôvod si sťažovať. Okrem nákladov špecifických len pre Brazíliu, výmenný kurz by sa musel znehodnotiť o 10 % až 15 %, aby sa zabezpečil väčší impulz pre podniky. Na druhej strane, profesor tvrdí, že nízka konkurencieschopnosť priemyslu je aj odrazom vysokého stupňa protekcionizmu brazílskej ekonomiky. Ale varuje: podporovať otvorenie ekonomiky si vyžaduje zníženie vnútorných nákladov a rad ďalších úprav. 

Zdroj: www.estadao.com.br