Slovenčina
Brazília – trh budúcnosti
Posted under: Ak príde debata na krajiny BRIC (Brazíliu, Rusko, Indiu a Čínu), na Brazíliu sa medzi investormi často-krát zabúda, čo je veľká škoda. Pri vyslovení jej mena si väčšina ľudí predstaví futbal, karneval a pláže v Copacabane. Táto krajina je však veľmi vhodnou destináciou pre investorov, hlavne ako prostriedok geografickej diverzifikácie. V rámci krajín BRIC sa India a Čína považujú za hybné sily ekonomického rozvoja v súčasnosti. Rusko je bývala vojenská super veľmoc a snaží sa o tranzit k veľmoci ekonomickej. Niekde uprostred sa nachádza Brazília, ktorá je najväčšou krajinou Južnej Ameriky, jednak veľkosťou svojho územia i počtom obyvateľov, hoci brazílska populácia dosahuje iba 200 miliónov obyvateľov. Jej HDP je väčšie ako HDP všetkých ostatných krajín Južnej Ameriky dohromady a rastie 3-krát rýchlejšie ako USA. Krajina má našliapnuté prekonať veľkosťou ekonomiky Francúzsko i Veľkú Britániu a stať sa piatou najväčšou ekonomikou sveta. Brazília bude hostiť Svetový šampionát vo futbale v roku 2014 a letnú Olympiádu v roku 2016.
Nikoho neprekvapí tvrdenie, že Brazília oplýva veľkým prírodným bohatstvom. Spomeňme napríklad bauxit, železnú rudu (Brazília je jej najväčším producentom), mangán, nikel, urán, ale aj zlato či platinu. Toto bohatstvo nerastných surovín ju predurčuje, aby zohrávala významnú úlohu v globálnej ekonomike. Brazília má tiež najväčší dobytkársky priemysel a je najväčším exportérom bravčového a kuracieho mäsa, pomarančovej šťavy, cukru, kávy a tabaku. Avšak samotné nerastné bohatstvo k ekonomickému rastu nestačí. Prečo by teda práve Brazília mala mať konkurenčnú výhodu v porovnaní s inými krajinami?
Veľkou výhodou Brazílie totiž je, že v porovnaní s rozvinutými krajinami, ale aj so zvyškom sveta, je len mierne zadlžená a brazílske obyvateľstvo nie je zadlžené prakticky vôbec. Preto snaha Západu, aby sa zvýšila miera úspor, pretože práve úspory sú základom udržateľného rastu, nepredstavuje pre Brazíliu žiaden problém. Miera úspor v tejto juhoamerickej krajine dosahuje približne 20 %. Nezamestnanosť poklesla v decembri 2010 na 5,3 %, čo je najnižšia hodnota od roku 2002. Toto číslo sa pomaly približuje k hodnote, keď počet dobrovoľne nezamestnaných je nižší ako počet voľných pracovných miest. V minulom roku vytvorila Brazília 1,5 milióna nových pracovných miest. Ak teda hľadáte krajinu, ktorá vyšla z finančnej krízy ako víťaz, Brazília je jasným adeptom takéhoto ocenenia.
Budúcim investičným mega-trendom môže byť napríklad voda, ktorej dostupnosť sa naprieč celým svetom zmenšuje. A viete, že na území Brazílie sa nachádza 14 % celosvetových zásob pitnej vody? 80 % elektriny, ktorá sa v krajine vyrobí, pochádza z vodných elektrární, krajina má najmodernejšiu technológiu na čerpanie benzínu a jednu z „najzelenších“ ekonomík sveta. Brazília však nie je iba komoditným „kráľom“. Má aj solídnu výrobnú základňu. Brazílska spoločnosť Embraer je tretím najväčším výrobcom lietadiel na svete.
Riziko Brazílie spočíva v tom, že jej najväčším obchodným partnerom, ku ktorému putuje väčšina vyťažených nerastných surovín, je Čína. Preto znížený čínsky komoditný apetít môže mať negatívny vplyv aj na brazílsku ekonomiku. Avšak takáto situácia by mala na výkonnosť Brazílie len mierny dopad, pretože vývoz sa na brazílskom HDP podieľa len 15 %, v Číne je to takmer 40 %.
Ak sa pozrieme na fungovanie finančných inštitúcií v Brazílii, mnohí z vás môžu utrpieť menší šok. Kapitálová primeranosť bánk je 16 % (v Európe je to zhruba 5-8 %) a výška povinných minimálnych rezerv je 30 %. Ak sa pozrieme na PMR v USA, kde predstavujú iba niekoľko percent, nemôžeme byť prekvapení, že brazílske banky, v ktorých sú manažéri osobne zodpovední za bankové záväzky, sú zdravé ako „buk“. Rozbuškou krízy v USA a potenciálnou rozbuškou v prípade čínskeho poklesu boli, resp. sú trhy s nehnuteľnosťami, ktorých ceny sú ťahané nahor dodatočnými úvermi. Objem hypoték k HDP predstavuje v Brazílii iba 2 %, v USA takmer 80 %. Mimochodom, najhoršie v tejto štatistike obstálo Švajčiarsko – s hodnotou 160 %.
Na jeseň minulého roka sa objavili informácie, že legendárny svetový investor Warren Buffett nakúpil prostredníctvom svojej spoločnosti Berkshire Hathaway pôdu v Brazílii a má záujem o akvizíciu tamojšej firmy, ktorá sa zaoberá farmárčením. Hoci sa tieto správy nepotvrdili, Buffettovi sa nemožno čudovať. Zvýšenie poľnohospodárskej produkcie v Brazílii je udivujúce. V rokoch 1996 až 2006 sa celková hodnota úrody zvýšila z 23 miliárd USD na 108 miliárd, čo predstavuje rast o 365 %.
Západné ekonomiky momentálne zápasia s demografickými problémami. Nízka pôrodnosť v nich má za dôsledok, že čoraz viac obyvateľov sa nachádza v neproduktívnom veku. To vyvoláva veľké napätie na štátne rozpočty jednotlivých krajín, ktoré sa len stupňuje s neochotou vlád znížiť štedré dôchodkové príspevky. Aj v tejto oblasti môžeme Brazílii iba závidieť. Priemerný vek v Brazílii je cca 26 rokov. Brazília má tak jednu z najlepších vekových štruktúr na svete. Preto má Brazília aj dostatok času na dôchodkovú reformu, pri riešení ktorej USA a západná Európa zaspali na vavrínoch. Dúfajme, že čosi podobné neskôr nepostihne aj túto mimoriadne perspektívnu krajinu.
A nakoniec údaj, ktorý môže Brazílii závidieť celý „vyspelý“ svet. Brazília má uzákonený prebytkový štátny rozpočet a jej ústava zakazuje svojvoľné tlačenie peňazí – v USA známe ako „quantitative easing“. Nuž, zdá sa, že by sa americkí a európski politici mali zobudiť, otvoriť oči a poobzerať sa okolo seba. Nie je však už príliš neskoro?
Autor: Peter Margetiny, TRIMBROKER, a.s. www.trimbroker.com